Leonardo da Vinci

Projekt Leonardo da Vinci v SZŠ Skalica

úspešne ukončený

Potreba človeka byť v kontakte s inými ľuďmi, vymieňať si s nimi rôzne informácie, myšlienky, názory a postoje je jedným z najdôležitejších predpokladov jeho existencie. K rozvoju kompetencií v oblasti komunikácie - základnej interakcie medzi ľuďmi pristupujeme aj v stredných zdravotníckych školách (SZŠ), aby raz ich absolventi vedeli túto adekvátne využiť vo svojej praxi nielen v materinskom, ale aj v cudzom jazyku.

Nadväzovať kontakty s ľuďmi a pritom rozvíjať jazykové spôsobilosti bol jeden z cieľov Programu celoživotného vzdelávania Leonardo da Vinci, v rámci ktorého vycestovala v čase 11.5.–24.5.2014 posledná skupina žiakov SZŠ Skalica spolu so sprievodnou osobou (pedagógom školy) do dolnorakúskeho Gänserndorfu. Ďalšími cieľmi programu bolo nadobudnúť odborné kompetencie, rozvíjať sebavedomie žiaka, zapojiť sa do práce v cudzom kolektíve, prostredí a krajine, nadviazať kontakty s ľuďmi z odlišných kultúr. Do projektu boli zapojené organizácie zo Slovenska, z Českej republiky, Rakúska a z Anglicka. Stáž žiakov denného štúdia SZŠ Skalica odbor zdravotnícky asistent sa realizovala v rokoch 2013-2014 v Dome liečby bolesti s hospicom svätého Jozefa v Rajhrade pri Brne, v siedmich súkromných domoch opatrovateľskej starostlivosti v severozápadnej časti Londýna a v už spomínanom rakúskom Barbaraheime. O stážach v Anglicku, Českej republike a pobyte prvej skupinky piatich praktikantov v Gänserndorfe boli čitatelia Učiteľských novín informovaní v čísle 26/2013. Posledná skupina piatich žiačok v rámci projektu stážovala v zariadení pre seniorov v susednom Rakúsku v tomto kalendárnom roku, vo vyššie uvedenom termíne. Ako sprievodná osoba môžem potvrdiť, že dievčatá mali vynikajúcu možnosť spoznať zariadenie, mentalitu ľudí a kolektív, skúsiť pracovať s najmodernejšou prístrojovou technikou, vidieť vybavenie oddelení a oboznámiť sa s režimom dňa pracoviska. Po prekonaní prvotných obáv z konverzácie v nemeckom jazyku pracovali ako usilovné včeličky, čo personál zariadenia mimoriadne ocenil. Rýchle nasadenie v činnostiach nevyžadujúcich prítomnosť klientov, pomaly a s láskou pri ošetrovateľskej starostlivosti pri lôžku seniorov, slušne v kontakte s personálom oddelení...a tak sa môj pobyt premenil po pár dňoch na radosť z dobre odvedenej práce nášho kolektívu učiteľov. Žiačky rovnako verbalizovali svoju spokojnosť počas celého pobytu. Poukázali na pekné vzťahy multinárodnostného kolektívu, do ktorého patrili osoby z Poľska, Čiech, Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Turecka, ba dokonca až z Filipín. Všetci navzájom komunikovali v nemeckom jazyku a tak si dievčatá mohli uvedomiť nevyhnutnosť aktívneho ovládania cudzích jazykov a vzdelania vôbec. Vo voľnom čase sme veľa cestovali, spoznávali mesto, jeho okolie a predovšetkým pamätihodnosti hlavného mesta. Vo Viedni očaril dievčatá zámok Schönbrunn a jeho záhrady, nádherný výhľad na mesto od impozantnej stavby Gloriette. Navštívili sme spolu aj medicínsko-historické múzeum inštitútu dejín medicíny Josephinum. Cez centrum Viedne sme absolvovali okružnú jazdu električkou, kde za pomoci elektronického systému a zvolení si vyhovujúceho cudzieho jazyka mohli žiačky počúvať výklad o jednotlivých historických budovách a udalostiach s nimi spojenými v nemčine. Adrenalín si zvýšili jazdami na niektorých atrakciách jedného z najznámejších európskych zábavných parkov Prater. Neodmysliteľnou súčasťou počas pohybu vo veľkomeste je u žien nákup. Nevynechali sme ani túto možnosť. Nákupnú horúčku sme aspoň čiastočne uspokojili návštevou Donau Zentrum v Kagran. Po večeroch bolo možné relaxovať v saune alebo plavárni vzdialenej približne 50 metrov od ubytovacieho zariadenia.

Nadväzovať kontakty s ľuďmi a pritom rozvíjať jazykové spôsobilosti bol jeden z cieľov Programu celoživotného vzdelávania Leonardo da Vinci. Práve popri konverzácii spojenej s ošetrovateľskou starostlivosťou u jedného z klientov zariadenia „slovo dalo slovo,“ ako sa u nás na Záhorí hovorí a žiačky našej školy zistili, kto je pán, o ktorého sa práve ony starajú. Do kontaktu prišli so svetoznámou osobnosťou Lotharom Steupom. Dnes už osemdesiattriročný klavirista, komponista a producent, stále však veľmi vitálny pán žije v Barbaraheime, kde svojím príjemným vystupovaním a pekným slovom obohacuje spoluobyvateľov a ostatných pracovníkov. Lotschi, ako ho kamaráti volali, študoval klavír a bicie. Hudbe sa venoval od svojich trinástich rokov a precestoval celý svet. „Niet krajiny, v ktorej som nebol...“ vyjadril sa pri dialógu s nami. Skomponoval viac ako 3000 piesní, nahral 400 gramofónových platní, 50 LP platní, kazety a CD. Kontakt s ním bol pre žiačky našej školy obohatením.

Pred rokom nám novinár UN pri dialógu položil otázku, či nejde zo strany školy o medvediu službu. Skutočne si to nemyslím. Spolu s kolegami robíme všetko pre to, aby každý žiak z našej školy opúšťal jej brány stopercentne pripravený. Väčšina z nich sa uplatňuje na trhu práce v podmienkach SR. Je už na žiakovi samom, ako sa rozhodne. Či bude pracovať doma, či v zahraničí. Slovensko potrebuje tiež v rôznych sektoroch na rozličných pozíciách odborníkov zo zahraničia. Dajme aj my žiakom našich škôl možnosť kvalitného vzdelávania, pomôžme im pochopiť dôležitosť vzdelania, rozširujme im obzor aj prostredníctvom podobných projektov, aby raz preukázali schopnosti uplatniť nadobudnuté vedomosti či už doma, alebo v zahraničí.

Mgr. Zuzana Macková

učiteľka, SZŠ Skalica

Ucitelske_noviny_49_2014.pdf (str. 13)

fotografie vo fotoalbume